Matka A. žije v Hornej Dolnej. Ako školáčka vždy ku Dňu učiteľov rada a vďačne nosievala nejakú pozornosť svojim učiteľkám a učiteľom.
Teraz žije v horách a nebolo ľahké zohnať kvety svojmu školákovi pre pani Učiteľku. Ale napokon to vynaliezavo zvládla.
I zavolala hrdá svojej kamarátke matke B. z Dolnej Hornej, či aj jej sa podarilo patrične uctiť si učiteľov. A matka B. vysvetlila: „vieš, vlani nedoniesli darček učiteľke všetci. Tak tento rok sme už nedoniesli ani my.“
„To vážne?“, hlesla prekvapená matka A. „Šetríte?“
„Ale kdeže!“ takmer sa urazila matka B. „Ale vieš, syn nemohol niečo dať učiteľke, veď ako by sa cítili spolužiaci, ktorí jej nič nedoniesli?“
Už týždne predýchavam a analyzujem tento šokujúci prístup matky.
Čo si o ňom myslíte vy?
——————————————————————————————————————–
PS Po dopísaní blogu som od dodávateľa náradia našla email: „Ďakujeme za Vaše hodnotenie. Veľmi pekne ďakujeme za čas strávený hodnotením. Váš názor iste ocenia aj ostatní užívatelia a možno si podľa ich recenzií nabudúce vyberiete aj vy.“
Za 60 sekúnd môjho času.
Akú cenu má potom vyhorenie – pre cudzie deti?
A akú riskovať vlastný život? …
Celá debata | RSS tejto debaty